Zhrnutie piateho ročníka

Ľudové piesne: sú výtvorom neznámeho autora. keďže sa spočiatku zachovávala len ústnym podaním, dnes ju už v pôvodnej podobe nepoznáme. Hovoríme, že je kolektívnym výtvorom. Sú významným prejavom duchovného života každého národa, vznikali od najstarších čias a pri rôznych príležitostiach, preto poznáme niekoľko druhov ľudových piesní: uspávanky, ľúbostné, zbojnícke, pracovné (trávnice, pastierske, valašské, banícke), obradové, regrútske a vojenské, žartovné. Sú zväčša lyrické a stali sa základom pre umelú poéziu. Koledy: sú obradové piesne, ktoré vznikli v predkresťanskom období. Viazali sa najmä k výročným sviatkom zimného slnovratu. Prebralo a obľúbilo si ju kresťanstvo. Koledy sa stali pevnou súčasťou Vianoc, vítania Nového roku. Náboženské prvky sa miešali s prvkami svetskými, preto niektoré obsahujú zaklínadlá, v ktoré ľudia verili a dúfali, že sa stanú skutočnosťou.
Zľudovelá pieseň: je umelá pieseň, ktorej autora poznáme, vyjadruje cítenie ľudu, má formu ľudovej piesne a ľud ju prijal za svoju. Za to, že sa nám ľud. piesne zachovali dodnes, vďačíme zberateľom, ktorí putovali po Slovensku, zbierali a zapisovali piesne a vydali ich knižne. Medzi najznámejších patria: Ján Kollár, Andrej Halaša, Mikuláš Schneider-Trnavský, Viliam Figuš-Bystrý, Karol Plicka.
Poézia nonsensu: nezmysel v literatúre sa volá nonsens. Nonsens v ľudových slovných hračkách a riekankách upútal mnohých autorov nielen u nás, ale aj vo svete: Lewis Carroll: Alica v krajine zázrakov
Ľubomír Feldek: Hra pre tvoje modré oči
Miroslav Válek: Panpulóni
Štefan Žáry: Možné nemožnosti
Tomáš Janovic: O cestovaní nosa dlhonosa z paneláku na Island
Hádanky: skryto (v inotaji) pomenúvajú predmety alebo javy na základe ich vonkajších znakov, vnútornej podobnosti alebo inej súvistlosti. Tieto pomenovania sú vždy spojené s otázkou, na ktorú treba odpovedať.
Príslovia: sú krátke ľudové výroky, z ktorých vyplýva poučenie.
Porekadlá: hoci sa veľmi podobajú prísloviam a výstižne vyjadrujú životnú skúsenosť, nemajú poučný význam.
Pranostiky: sú súčasti ľudovej slovesnosti. Vznikli na základe dlhého pozorovania prírodných javov, ktoré neskôr ľudia zovšeobecnili.
Rozprávky: krátke epické útvary s jednoduchým dejom, z generácie na generáciu sa zachovávali najprv rozprávaním – tradovaním. Neskôr, aby sa zachovali pre ďalšie generácie, zberatelia začali rozprávky zapisovať a vydávať ich knižne.

Najznámejším zberateľom slovenských ľudových rozprávok bol Pavol Dobšinský. Pavol Dobšinský: Zlatí bratkovia, Ženský vtip (z Prostonárodné slovenské povesti)

Významným zberateľom bol aj Samo Czambel, zapisoval ich však tak ako mu ich vyrozprávali ľudoví umelci. Jeho zásluhou sa zachovalo veľa rozprávok zo stredného a východného Slovenska.
Samo Czambel: Najväčšie cigánstvo (z Janko Gondášik a Zlatá Pani)

Autorské (umelé) rozprávky:
Hans Christian Andersen: Škaredé káčatko
Milan Rúfus: Laktibrada
Ľudo Zúbek: Ako čertík Froliš pomáhal svätému Petrovi
Gianni Rodari: Prešibaný Pinocchio
Lewis Carroll: Do nory za králikom (Alica v krajine zázrakov)
Július Satinský: Štikútko

Podľa autorstva:
Ľudové
Umelé: vznikli podľa ľudových rozprávok, líšia sa tým, že ich autorov poznáme
Podľa obsahu:
Fantastická rozprávka patrí k najstarším rozprávkam, vystupujú v nej nadprirodzené bytosti s čarodejnou mocou (víly, ježibaby, draky,...). Niekedy sa v nich objavujú aj magické predmety (čarovné prútiky, prstene,...).
Realistická rozprávka pôvodom najmladšia, prevláda v nej vtip a múdrosť ľudových hrdinov, čo zaručuje ich víťazstvo.
Zvieracie rozprávky sú tie ,v ktorých sú nositelia deja zvieratá, ktoré myslia, konajú, hovoria ľudskou rečou vnímajú a cítia ako ľudia.
Podľa formy:
Prozaické: obsah je vyjadrený v neviazanej umeleckej reči
Básnické: ich obsah je vyjadrovaný vo veršoch – viazanej umeleckej reči
Dramatické: upravené na predvádzanie na javisku v divadle, pre film, televíziu, rozhlas
Podľa výberu a spôsobu spracovania témy:
Klasické: Zlatí bratkovia, rozprávky H. Ch. Andersena
Moderné: Ako čerík Froliš pomáhal..., Alica v krajine zázrakov, Štikútko
Dôležitú úlohu plní rozprávač, nevstupuje priamo do konfliktov postáv, ale svojím rozprávaním ovplyvňuje názor poslucháča alebo čitateľa, dej dokresľuje, objasňuje, urýchľuje.
V rozprávke sa klamstvo stále stupňuje, tento jav sa nazýva gradáciou. S gradáciou (stupňovaním) sa stretávame v takmer každej rozprávke. v rozprávke sa niektoré deje opakujú trikrát. Číslo tri alebo jeho násobky sú v rozprávke magické (čarovné) čísla. V rozprávkach sa stretávame s opakovanými motívmi, ktoré sa obmieňajú, tento jav nazývame variácie.
Povesti: sú epické žánre ľudovej slovestnosti, ktoré sa tvorili v celej európskej kultúre. Sú poprepletané množstvom čarodejných a fantastických dejov, čím sa približujú rozprávkam. Ich reálnym základom môže byť miesto deja, skutočná historická postava, udalosť a iné.

Povesti svoj význam nestratili ani v súčasnosti, pretože v nich nachádzame prameň poznania národnej minulosti. Slovenské povesti patria k najkrajším povestiam.
Anton Marec: Jánošíkovské Vianoce
Ján Domasta: Tri prúty kráľa Svätopluka
Mária Ďuríčková: Žabia studňa
Alojz Medňanský: Skala Margita vo Váhu
Jozef Melicher: Štiavnicke jašteričky
Povesti rozdeľujeme na:
Miestne – viažu sa k určitému miestu, alebo rozprávajú o zaujímavej udalosti spojenej s daným miestom, napr. Žabia studňa
Historické – opisujú významné udalosti národných dejín a sú prameňom lepšieho poznania minulosti, napr. Tri prúty kráľa Svätopluka.
Heraldické – vysvetľujú pôvod erbov, napr. Štiavnické jašteričky
Báj: alebo mýtus je epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet. Báje vznikli v čase keď si ľudia nevedeli vysvetliť vznik a príčinu sveta, ľudského života, striedania ročných období, vychádzania a zapadania Slnka a pod. Vo svojich predstavách pripisoval človek nevysvetliteľné javy bohom a polobohom, ktorí spravujú svet a život v ňom. Najznámejšie sú grécke báje, napr. o Prometeovi, Daidalovi a Ikarovi, o Herkulesovi. Národy majú svoje osobitné okruhy bájí, ktoré nazývame mytológiou alebo bájoslovím.
Báje rozdeľujeme do niekoľkých skupín:
O pôvode neba a zeme
O pôvode človeka, zvierat, rastlín
O objavoch vecí, remesiel, vied a umení
O predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu
Zrodenie sveta (Egyptská báj)
Ako sa zrodila Zem (Indiánska báj)
Prometeus (Grécka báj)
Tatranská Kikimora (Slovenská báj)
Legenda: je veršovaný alebo prozaický epický útvar. Rozpráva o živote, skutkoch, zázrakoch a mučeníctve svätých. Pre svoj pútavý dej sa legendy neskôr stali obľúbeným žánrom svetskej literatúry. Keď medzi ľud prenikli biblické príbehy často ich prispôsobovali svojim predstavám. Tak vznikli ľudové legendy.
Stvorenie sveta (Biblia)
Narodenie Ježiša (Biblia)
Selma Lagerlöfová: V Nazarete
Ondrej Sliacky: Uzdravenie hodnostárovho syna
Modlitba: je krátka náboženská skladba, ktorá s aobsahom obracia k Bohu alebo k svätým s prosbou o splnenie nejakej žiadosti.

Podľa obsahu sa modlitby čítajú pri určitých denných príležitostiach, sviatkoch a obradoch.
Modlitba Pána
K anjelovi strážcovi
Milan Rúfus: Rozhovor v parku so strážnym anjelom
Milan Rúfus: Nedeľná modlitba za otcove ruky
Príbehy zo života detí:
Ľudo Ondrejov: Obyvatelia pri potôčiku
Hana Zelinová: Spať na slnku
Rudolf Sloboda: Konkurz
Vincent Šikula: Moje povinnosti
Nataša Tanská: Dve stoličky pri okne
Ján Navrátil: V znamení bumerangov
Klára Jarunková: Kamaráti
Dan Clark: Mať takého brata
Anna Landersonová: Nebo a peklo – to je naozaj rozdiel

Encyklopédia: je odborné dielo, ktoré sprostretkúva dosiahnuté poznatky ľudstva (všeobecná encyklopédia), alebo poznatky z niektorého vedného oboru (špeciálne encyklopédie). Heslá sú usporiadané v abecednom, chronologickom alebo systematickom poradí. Encyklopédia využíva odborný jazykový štýl. V stredoveku sa pre encyklopédiu požíval aj názov summa čiže súhrn. Veľmi významnou sa pre európsku vzdelanosť stala encyklopédia, ktorá vznikla vo Francúzsku. Hlavným redaktorom bol Denis Diderot. Toto dielo malo 28 zväzkov a vychádzalo v rokoch 1751- 1752.
Encyklopédia sveta
Detská encyklopédia
Encyklopédia zvierat
Slávni lekári
Dejiny sveta
Filmovú rozprávku zaradujeme k dramatickým žánrom podobne ako divadelnú, rozhlasovú či bábkovú hru. Východiskom býva prozaická podoba rozprávky (alebo iného textu), ktorý spracuje scenárista tak, aby hru mohli herci hrať na javisku (vo filme, rozhlase).
Filmovy scenár sa skladá z vlastného dramatického textu, ktorý tvorí priama reč (monológy, dialógy) postáv. Sú na pravej strane. Scénické poznámky, uvedené na ľavej strane scenára, sú podrobné. Obsahujú požiadavky autora na kameru, osvetlenie, pohyb postáv po scene, zvukov.
Konečná podoba filmu (filmovej rozprâvky) je výsledkom spolupráce scenáristu a režiséra. Podobu filmovej postave dáva majstrovstvo herca.
Kto je scenárista? Je to autor, ktorý prozaický text rozpracuje na monológy a dialógy, pritom napíše aj svoje predstavy o tom, ako sa má hra hrať.
Kto je režisér? Režisér má na starosti vlastný nácvik, ako majú herci vo filme (ale aj v divadle, v rozhlase) hrať.
Režisér svojím umeleckým videním ovplyvňuje konečnú podobu filmu alebo hry.
O hlúpej žene
Rozhlasová hra: je literárno- dramatický žáner, ktorý sa odlišuje od divadelnej či filmovej podoby. Pri rozhlasovej hre chýba vizuálna stránka, ktorá sa musí nahradiť poslucháčovi podrobnejším uvedením do deja, opisom postáv, miesta a času konania (rozprávač). Veľmi dôležitú úlohu majú zvukové efekty (fúkanie vetra, dážď, cval koní a pod.).
O vlkovi čo si dal šiť čižmy
Bábková hra: je divadelná hra, preto má jej podobu. Delí sa dejstvá (obyčajne 2-3), dejstvá sa delia na menšie časti – obrazy. Predvádza sa na javisku, ale namiesto skutočných hercov vystupujú bábky. V bábkovej hre sa neživé predmety – bábky oživujú. Oživovvanie bábok (ako neživých predmetov) sa nazýva animácia. Bábky na javisku ožívajú vďaka bábkohercom, ktorí ich vodia

Poznáme niekoľko spôsobov vodenia bábok:
1. Na vodení bábok zospodu je založené maňuškové divadlo
2. Ak je bábkoherec nad bábkou a vodí ju zhora, je to marionetové divadlo
3. Ak sú bábky vodené zospodu na paličkách, ide o javajkové divadlo (názov je odvodený od ostrova Jáva)

Komiks: je epický žáner, ktorý pozostáva zo série obrázkov. Najčastejšie sa uverejňuje na pokračovanie v novinách a časopisoch. Obyčajne zobrazuje žartovný príbeh alebo napínavé dobrodružstvá. Komiks je založený na dialógu. Dialóg je vkomponovaný priamo do obrázka, kde má vyčlenené miesto v tzv. slovnej bubline. Bublina plní úlohu úvodzoviek v texte, teda priamu reč. Hlavnú úlohu – epickú – tvoria obrázky.
Komiks vznikol v USA na začiatku 20. storočia a do Európy sa dostal po druhej svetovej vojne.

Verš – jeden riadok v piesni (básni)

Rým – zvuková zhoda slabík (niekedy aj celých slov) na konci verša

Strofa – skupina veršov,oddelená od dalšej skupiny veršov medzerou

Personifikácia – umelecký jazykový prostriedok,ktorým neživým predmetom a javom pripisujeme ľudské vlastnosti

Zdrobneniny – využívame ich na vyjadrenie nežného citu,zjemňujú význam slov.Vyjadrujeme nimi kladný citový vzťah k inej osobe alebo veci.

Zbojnícka pieseň – pieseň,ktorá spieva o živote zbojníka

Pracovné piesne:

a) trávnice – pomalá,ťahavá melodia,drobné melodické ozdoby
b) pastierske
c) valasske
d) banícke

Rytmus – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík

Pieseň – základnými znakmi piesní sú rým a rytmus.

Viazaná umelecká reč (báseň) - v poézii ,ktorá vychádza z ľudovej piesne, sa uplatňujú pravidlá rýmu a rytmu.Ich dodrziavaním vzniká viazaná umelecká reč.

Koleda – obradná pieseň,ktorá vznikla v predkresťanskom období.Viazala sa najmä k výročným sviatkom zimného slnovratu.Koledy sa stali pevnou súčasťou Vianoc,vítania Nového roka.Náboženské prvky sa miešali s prvkami svetskými,preto niektoré obsahujú zaklínadlá,v ktoré ľudia verili a dúfali,že sa stanú skutočnosťou.

Zľudovelé piesne – majú autora,no myšlienkou a melodiou sa tak približili ľudovej piesni,že ich ľud prijal za svoje.
Nonsens – odborný termín pre slovo nezmysel
Hádanka – skryto (v inotaji) pomenúva predmety alebo javy na základe ich vonkjaších znakov,vnútornej podobnosti alebo inej súvislosti.Tieto pomenovania sú vždy spojené s otázkou,na ktorú treba odpovedat.
Príslovie – krátky ľudový výrok,z ktorého vyplýva poučenie
Porekadlo – výstižne vyjadruje životnú skúsenost,no nemá poučný zmysel
Pranostiky – vznikli na základe dlhého pozorovania prírodných javov,ktoré neskôr ľudia zovšeobecnili.
Fantastická rozprávka – vystupujú v nej nadprirodzené bytosti s čarodejnou mocou.Hrdina rozprávky sa v nich môže premeniť na zviera,môže zomrieť a znova ožiť,Niekedy sa vo fantastických rozprávkach objavujú aj magické predmety.

Realistická rozprávka – rozprávka, v ktorej sa výnimočný svet začarovaných krajín a postáv mení a približuje každodennému životu.Prevláda v nej vtip a múdrosť ľudových hrdinov,co zaručuje ich víťaztvo.

Dialog – rozhovor dvoch postáv
Monolog – prehovor jednej osoby

Rozprávač – nevstupuje priamo do konfliktov postáv,ale svojim rozprávaním ovplyvňuje názor poslucháča alebo čitateľa,dej dokresľuje,objasňuje,urýchľuje.

Gradácia – stupňovanie deja
Variácie – jav,ked sa v rozprávkach opakujú motívy s istými obmenami.

Zvieracie rozprávky – rozprávky,v ktorých su nositeľmi deja zvieratá,ktoré myslia,konajú a hovoria ľudskou rečou,vnímajú a cítia ako ľudia.

Prirovnanie – obrazné pomenovanie,porovnávanie 2 vecí na základe spoločnej vlastnosti.

Povesť – epický žáner ľudovej slovesnosti,prozaická alebo basnická podoba poprepletávaná čarovnými a fantastickými dejmi.Reálnym základom je miesto,udalosť,postava.
Druhy:
a) historická povesť – opisuje udalosti z minulosti

b) miestna povesť – viaže sa k určitému miestu

c) heraldická povesť – hovorí o pôvode erbu
d) umelá povesť – autorská povesť

Báj (mytus) – epický útvar,v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet.Báje vznikli v čase,ked si ľudia nevedeli vysvetliť vznik a príčinu vzniku sveta,ľudského života,striedania ročných období,vychádzania a zapadania slnka a podobne.Vo svojich predstavách pripisoval človek nevysvetliteľné javy bohom a polobohom,ktorí spravujú svet a život v ňom.

Hlavná postava – postava,okolo ktorej sa sústreduje dej literárneho diela

Poviedka – prozaický literárny žáner,ktorý má jednoduchý dej a vystupuje v ňom málo postáv.

Encyklopédia – literárne dielo,ktore krátko,stručne a jasne vysvetľuje určité poznatky.Využíva odborný jazykový štýl.

Odborný štýl – používa sa tam,kde je potrebné jasné,presné a zrozumiteľné vyjadrovanie.Využíva odborné termíny.

Filmová rozprávka - zaradujeme ju k dramatickým žánrom podobne ako divadelnú,rozhlasovú či bábkovú hru.Východiskom býva prozaická podoba rozprávky (alebo iného textu),ktorý spracuje scenárista tak,aby hru mohli herci hrat na javisku (vo filme,v rozhlase).

Filmový scenár – skladá sa z vlastného dramatického textu,ktorá tvorí priama reč (monology,dialogy) postáv.Sú na pravej strane.Scénické poznámky,uvedené na ľavej strane scenára,sú podrobné.Obsahujú požiadavky autora na kameru,osvetlenie,pohyb postáv po scéne,zvukové efekty.

Scenárista - je to autor,ktorý prozaický text rozpracuje na monology a dialogy,pritom napíše aj svoje predstavy o tom,ako sa má hra hrať.

Režisér – má na starosti vlastný nácvik,ako majú herci vo filme (ale aj v divadle,v rozhlase) hrať.Režisér svojím umeleckým videním ovplyvnuje konečnú podobu filmu alebo hry.

Rozhlasová rozprávka – literárno-dramatický žáner,ktorý sa odlišuje od divadelnej či filmovej podoby.Pri rozhlasovej hre chýba vizuálna stránka,ktorá sa musí nahradit poslucháčovi podrobnejším uvedením do deja,opisom postáv,miesta a času konania.Velmi dôležitú úlohu majú zvukové efekty (fúkanie vetra,dážd,cval koní a pod.).

Bábková hra – je to divadelná hra,preto má aj jej podobu.Deli sa na dejstvá(obycajne 2-3),dejstvá sa delia na mensie časti – obrazy.Predvádza sa na javisku,ale namiesto skutočných hercov vystupujú bábky.V bábkovej hre sa neživé predmety - bábky oživujú.Oživovanie bábok (ako neživých predmetov) sa nazýva animácia.Bábky na javisku ožívajú vdaka bábkohercom,ktorý ich vodia.
Poznáme niekoľko spôsobov vodenia bábok:
a)Na vodení bábok zospodu je založené maňuškové divadlo.
b)Ak je bábkoherec nad bábkou a vodí ju zhora,je to marionetové divadlo.
c)Ak sú bábky vodené zospodu na paličkách,ide o javajkové divadlo (názov je odvodený od ostrova Jáva).

Komiks – epický žáner,ktorý pozostáva zo série obrázkov.Najčastejšie sa uverejňuje na pokračovanie v novinách a časopisoch.Obyčajne zobrazuje žartovný príbeh alebo napínavé dobrodružstvá.Komiks je založený na dialogu.Dialog je vkomponovaný priamo do obrázka,kde ma vyčlenené miesto v tzv. slovnej bubline.Bublina plní úlohu úvodzoviek v texte,teda priamu reč.Hlavnú úlohu epickú tvoria obrazky

Literárne Pojmy

AFORIZMUS – stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku
ALEGÓRIA (inotaj) – skrytý, utajený, hlbší zmysel
ANAFORA – je to opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
ANEKTODA – je krátky epický príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorá má neočakávaný záver s humorným vyznením, podmienkou dobrej anektody je krátky rozsah, vtip a nečakaná pointa
ANTONYMÁ (opozitá) – slová s opačným výrazom ; napr. čistý – špinavý
AUTORSKÁ REČ – reč autora alebo rozprávača, ktorý komentuje činnosť postáv a rozvíja dej
BÁJ – zvyčajne krátky prozaický útvar, prostredníctvom ktorého ľudia vyjadrovali svoje domnienky o prírodných úkazoch, o bohoch, o vymyslených bytostiach a o živote na Zemi
BÁJKA – epické dielo – jednoduchý príbeh, v ktorom rastliny a zvieratá na seba preberajú ľudské vlastnosti – cieľom bájky je podať mravné ponaučenie
BALADA – epická skladba – má pochmúrny dej, rýchly spád, je plná napätia – vystupujú v nej nadprirodzené bytosti a odohrávajú sa nadprirodzené deje – záver je tragický
BÁSNICKÁ (rečnícka) OTÁZKA – je taká otázka, ktorá nevyžaduje odpoveď, alebo na ňu básnik na inom mieste v básni odpovedá
ČINOHRA – hra zobrazujúca vážne spoločenské problémy, nemusí sa končiť tragicky
DEJ – tvoria ho udalosti, ktoré autor opisuje alebo o ktorých rozpráva
DEJSTVO – etapa divadelnej hry, ktorá sa skladá z jednotlivých výstupov
DENNÍK – je to literárne dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov
DERNIÉRA – posledné uvedenie dramatického diela
DETEKTÍVKA – je určitý typ populárnej literatúry, patrí k epike, ale aj k poviedke a románu, aj filmovo spracovaná
DETEKTÍV – je najdôležitejšou postavou v detektívke, snaží sa vyriešiť prípad a odovzdať vinníka súdu
DIALÓG – rozhovor 2 alebo viacerých postáv
DRÁMA – literárny druh – príbeh je v ňom rozprávaný, no nie je prítomný rozprávač – dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich dialógov a monológov
DRAMATICKÉ DRUHOVÉ ÚTVARY – tragédia, komédia, činohra
ELÉGIA – žalospev
ENCYKLOPÉDIA – náučné literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne podáva informácie a problematiku z určitej oblasti v abecednom usporiadaní
EVERGREEN – je staršia populárna pieseň, ktorá osloví poslucháča aj v súčasnosti
EPICKÉ DIELO – literárne dielo, ktorého základom je dej a rozprávanie – vystupujú v ňom postavy diela a rozprávač
EPIGRAM – krátka satirická báseň, v ktorej autor satiricky a kriticky prezentuje svoj názor na danú spoločnosť alebo jednotlivcov
EPITETON (básnický prívlastok) – autor ním zdôrazňuje určité vlastnosti osôb, zvierat, vlastností a dejov
EPOS – epické dielo väčšieho rozsahu, ktorého pôvod je antický – témou je zvyčajne významná historická udalosť
EPIZEUXA – je opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni
FEJTÓN – je to kratší útvar, v ktorom sa autor pohotovo a zaujímavo, niekedy aj žartovne vyslovuje k aktuálnym otázkam
FORMA – je to spôsob, akým autor obsah realizuje
GRADÁCIA – stupňovanie deja
HÁDANKA – malá forma ľudovej slovesnosti – skryto pomenúva určitý jav, predmet alebo dej pomocou iných javov, predmetov a dejov
HLAVNÝ HRDINA – je postava, okolo ktorej sa sústreďuje dej
HOMONYMÁ – rovnozvučné slová – ktoré rovnako znejú, no ich význam je odlišný
IDEA DIELA – hlavná myšlienka diela
KOMÉDIA – veselohra
KOLEDA – vianočná, novoročná alebo veľkonočná pieseň
KOMIKA – nazývame tým humorné smiešne miesta
KOMIKS – dobrodružný alebo komický seriál, v ktorom sú jednotlivé časti deja znázornené obrázkami – dialógy postáv sú napísané v slovnej bubline
KOMPOZÍCIA – je to usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do 1 celku , odvíja sa od témy, prostredia a postáv
KONFLIKT – je to rozpor medzi jednotlivými postavami v texte
LEGENDA – literárny útvar, v ktorom sa opisuje významná historická udalosť alebo život významnej osoby
LITERÁRNE DRUHY – lyrika, epika, dráma
LYRICKÉ DIELO – literárne dielo, pomocou ktorého autor vyjadruje svoje pocity, myšlienky, nálady – nemá dej
LYRICKO-EPICKÉ DIELO – dielo, v ktorom sa uplatňujú lyrické i epické postupy
LYRIZOVANÁ PRÓZA – literárny smer 20. storočia, ktorý má poetický rytmus viet, obsahuje básnické trópy a využíva rozprávkové motívy
ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ – súhrn slovesných výtvorov, ktorých pôvod môžeme hľadať v širokých ľudových vrstvách – napr.: ľudové rozprávky, piesne, básne, povesti, porekadlá, pranostiky, ...
METAFORA – pomenovanie vecí, vlastností, alebo deja pomocou inej veci, vlastnosti alebo deja na základe vonkajšej podobnosti ; napr. hora sa trasie
MONOLÓG – dlhší prehovor 1 osoby
NONSENS – odborný názov pre nezmysel v literatúre, napr. voda sa sypala a piesok sa lial
NOVELA – epický žáner stredného rozsahu, nemá opis, tá istá neznáma udalosť, náhly koniec, zaujímavé postavy, málo postáv, dej sa sústreďuje na všedný život
OBSAH DIELA – zložka literárneho diela pozostávajúca z témy a idey diela
ÓDA – oslavná báseň
PERSONIFIKÁCIA – zosobnenie – prenášanie ľudských vlastností na zvieratá alebo neživé veci
POÉZIA – literatúra písaná vo veršoch
POINTA – zhrnutie alebo vyvrcholenie myšlienky
POPULÁRNA PIESEŇ – je v určitom období všeobecne známa a obľúbená pieseň
POREKADLO – malá forma ľudovej slovesnosti – krátky výrok, ktorý výstižne životnú skúsenosť – nevyplýva z neho ponaučenie; napr. Sýty hladnému neverí.
POVESŤ – kratší prozaický útvar rozprávajúci o živote hrdinov, o rozličných udalostiach vzťahujúcich sa na určitú dobu, miesto a čas
POVIEDKA – krátky epický útvar opisujúci 1 udalosť zo života človeka – málo postáv, ich charakter sa v priebehu deja nevyvíja
PRANOSTIKA – malá forma ľudovej slovesnosti – krátky výrok, v ktorom je vyjadrená dlhoročná skúsenosť ľudu z pozorovania prírody
PREMIÉRA – 1. predstavenie (filmové, divadelné)
PRIROVNANIE – porovnáva dve veci alebo dva javy, ktoré majú spoločné znaky
PRÍSLOVIE – malá forma ľudovej slovesnosti – krátky výrok, v ktorom je vyjadrená dlhoročná skúsenosť ľudu – vyplýva z neho ponaučenie; napr. Kto vysoko lieta, nízko padá
PROSTREDIE – miesto deju
PRÓZA – literatúra písaná voľnou rečou
REPORTÁŽ – prináša informácie o významných aktuálnych udalostiach, prináša presné údaje, zároveň používa aj rozprávanie, charakteristiku osôb, dialógy, ...
REPRÍZA – opakovanie predstavenia
ROMÁN – veľká epická forma – autor vykresľuje široký okruh života, dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí (aj niekoľko generácií), vystupuje v ňom 1 alebo viac hlavných postáv a vedľajšie postavy – okrem hlavnej dejovej línie sa prelínajú vedľajšie
ROZHLASOVÁ HRA – stavia na zvukovej stránke, na epickom vyrozprávaní príbehu
ROZPRÁVANIE – opisuje hlavnú dejovú líniu alebo vedľajšie dejové línie -dej opisuje aj s okolnosťami, v ktorých sa odohráva (čas, miesto, spôsob, ...)
ROZPRÁVKA – kratší prozaický útvar, má jednoduchý dej, vystupujú v nej často abstraktné bytosti, boj dobra a zla, dobro víťazí
RÝM – zvuková zhoda slabík na konci veršov
RYTMUS – spôsob pravidelného striedania prízvučných a neprízvučných slabík vo verši
SATIRA – ostrý, útočný, uštipačný výsmech
SLANG – súbor nespisovných slov, ktoré používa určitá skupina ľudí (žiaci)
SLOVNÉ FIGÚRY – sú to umelecké jazykové prostriedky, majú ozdobnú funkciu a v umeleckých dielach slúžia na ozvláštnenie textu, zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu
SONET – lyrická básnická forma, pomocou ktorej autor vyjadruje svoje pocity, nálady a myšlienky – má 14 veršov rozdelených do 2 trojveršových a 2 štvorveršových strof
STOPA – rytmická jednotka, ktorá sa pravidelne opakuje alebo strieda vo verši, má 2 alebo 3 slabiky
STROFA-(sloha)- skupina veršov usporiadaných do celku
SYNONYMÁ – rovnoznačné slová – ktorých význam je zhodný , napr.: báť sa- triasť sa - obávať sa – strachovať sa
SYMBOLIZMUS – je to literárny smer, ktorý uprednostňuje symbol pred ostatnými umeleckými prostriedkami
TELEVÍZNA HRA – je dramatický žáner , technické audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na audiálne, založená na slove, tematikou sú domáce, rodinné a spoločenské udalosti v krátkom čase, málo postáv, dialógy, detaily
TRAGÉDIA – hra s vážnou tematikou, silnými hrdinami s tragickým zakončením
TRÓPY – sú umelecké jazykové prostriedky, predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy na základe podobnosti prenášajú pomenovanie z 1 javu na 2.(epiteton, metafora, metonymia, alegória, symbol, prirovnanie, personifikácia)
UMELECKÁ LITERATÚRA – zobrazuje skutočnosť prostredníctvom umeleckých obrazov – UMELÁ, ĽUDOVÁ
VARIÁCIA – opakovanie deja s podobnosťami
VECNÁ LITERATÚRA – je to súhrn všetkých písomných prejavov okrem umeleckej literatúry, presnosť a jednoznačnosť vyjadrovania, nové poznatky, poučenia, informácie – ODBORNÁ, PUBLICISTICKÁ, ADMINISTRATÍVNA
VERŠ – 1 riadok básne
VÝSTUP – časť dejstva, v ktorom vystupuje určitá osoba
ZDROBNENINA – zjemnený tvar slova; napr.: mačička, hlavička
ZVUKOMAĽBA – napodobenina zvukov vhodným zvolením hlások v slovách.