• História školy

        •  

          Stručný prehľad o dejinách školstva v Spišskej Belej od ich počiatkov do roku 1960

           

          Školstvo na Slovensku sa začalo vo väčšej miere rozvíjať v stredoveku. Prvé spoľahlivé písomné zmienky o školách na našom území pochádzajú z 12. storočia. K väčšiemu nárastu počtu škôl dochádza v 13. storočí, kedy vznikajúškoly pri kapitulách, kláštoroch, ale aj v mestách. V 13. storočí je spišskobelianky farár členom Bratstva 24 spišských farárov. Keďže Bratstvo 24 spišských farárov malo rozvoj vzdelanosti zakotvený vo svojich štatútoch, môžeme vznik prvej školy v Spišskej Belej predpokladať už v 13. storočí. V 14. storočí nastávala premena farských škôl na mestské, no o vzniku mestskej školy v Spišskej Belej nemáme žiadnu písomnú zmienku.

          ďalším premenám v oblasti vzdelávania dochádza v období reformácie v 16. storočí. Vďaka bohatému zastúpeniu nemeckého etnika v Spišskej Belej mala reformácia úspech. Z roku 1526 pochádza prvá zmienka o škole v Spišskej Belej. Jej rektorom do roku 1528 bol Laurentius (Vavrinec) SerpiliusQuendel. Neskôr sa z nej vyvinula tzv. Schreibschule, ktorá učila deti čítať, písať, dávala základy dejepisu, zemepisu a prírodopisu. V roku 1545 vzniká evanjelickáškola a jej rektorom sa stal opäť Vavrinec SerpiliusQuendel, ktorý bol aj miestnym evanjelickým farárom.

          V záujme presadenia svojich cieľov katolícka i protestantské cirkvi začali otázke výchovy a vzdelávania  venovať zvýšenú pozornosť. Evanjelickéškolstvo sa riadilo školskými poriadkami, ktoré uplatňovali pedagogické názory Jana Amosa Komenského, či Mateja Bela. K rozvoju katolíckeho školstva v Spišskej Belej dochádza po roku 1674, kedy na základe rekatolizačných dekrétov bola škola odovzdaná katolíkom. Školu v tomto období viedol rehoľný rád piaristov. A práve prítomnosť vzdelaných piaristov, ktorých prioritou bolo bezplatne vzdelávať chudobnú mládež, sa stala zárukou kvalitného vzdelávania. Prvým svetským (nie rehoľným) učiteľom sa stal mešťan Ján Haas.

          Podľa príkazu poľských starostov zálohovaných miest z roku 1702 museli katolícku školu navštevovať aj deti evanjelikov. Evanjelickéškolstvo v Spišskej Belej ožíva po vydaní tolerančného patentu. Evanjelickáškola začína opätovne pôsobiť v rokoch 1790 a 1791. O histórií katolíckeho školstva na Spiši  môžeme čerpať informácie aj z kanonických vizitácii spišských farností, ktoré na Spiši vykonávali spišskí prepošti, neskôr spišskí biskupi. V roku 1745 mal rektor školy príjem 100 uhorských florénov, z čoho 12 patrilo kantorovi. Ročný plat evanjelického farára v Spišskej Belej v roku 1802 bol 150 zlatých, 6 meríc obilia a 6 siah dreva. Platy katolíckych učiteľov F. Petzvala a F. Schleimingera boli 160 zlatých ročne. 

          Aj v minulosti sa často menil obsah vzdelávania. V roku 1815 sa vyučovalo po nemecky, v roku 1832 bola škola označená ako triviálna , vyučovalo sa náboženstvo, písanie, čítanie, biblické dejiny, pravopis, mravouka a aritmetika. V roku 1854 sa vyučovalo náboženstvo 8 hodín, gramatika a pravopis nemeckého jazyka 4 hodiny, Prírodopis a zemepis 3 hodiny a aritmetika 4 hodiny. V roku 1864 sa popri vyššie uvedených predmetoch vyučoval aj ľudový pravopis a ľudový spev.

          Školský rok pozostával z dvoch semestrov. Na konci každého semestra boli záverečné skúšky z hodnotiacich predmetov. Povinnosťou učiteľa bolo pripraviť na tento účel osobitný výkaz, kde na prvej strane bol zoznam predmetov a osnova skúšaného učiva, na druhej strane bol klasifikačný hárok, ktorý obsahoval meno žiaka a známky. Od školského roku 1870/71 boli zavedené triedne výkazy, klasifikačná stupnica bola v školskom roku 1870/71 sedem stupňov, v školskom roku 1873/74 päť stupňov, v rokoch 1875 1878 používali deväť stupňovú klasifikačnú stupnicu, v školskom roku 1880/81 len štvorstupňovú stupnicu. Výkazy sú písané po nemecky do roku 1880. Od školského roka 1880/81 sú všetky zápisy maďarské.

          Vyučovacia reč mala byť po roku 1848 totožná s materinskou rečou. Keďže v Spišskej Belej malo majoritné postavenie nemecké etnikum, vyučovacím jazykom bol nemecký  jazyk.

          Po Rakúsko – maďarskom vyrovnaní sa v školách posilňuje aj vyučovanie maďarského jazyka.

          Po prvej svetovej vojne a vzniku Československa sa pomery v slovenskom školstve zmenili a výrazne zlepšili pre slovenské obyvateľstvo. V medzivojnovom období (1918-1939) dochádza k nárastu počtu detí a s tým súviseli problémy s priestormi pre vyučovanie na tunajšej štátnej ľudovej škole. Pre nedostatok učební sa často vyučovalo dopoludnia i popoludní.

          Vyššie ľudovéškoly vytvorené ešte v r. 1868 sa neujali a tak po roku 1918 vznikajú tzv. meštianky. Tieto školy mali štyri ročníky a boli považované za akúsi nižšiu strednúškolu.

          Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe zriadilo od školského roku 1936/37 jednu triedu slovenskej a jednu triedu nemeckej meštianskej školy ako expozitúru Štátnej meštianskej školy v Kežmarku. K premenovaniu štátnej spišskobelianskej expozitúry na Štátnu újazdnúškolu v Spišskej Belej došlo 1. januára 1938. Znamenalo to osamostatnenie sa školy. Celospoločenské  zmeny po roku 1945 ovplyvňovali vývoj spiškobelianskehoškolstva po druhej svetovej vojne.

          Povojnové obdobie charakterizoval zápas o likvidáciu ťažkých dôsledkov vojny a kladenie nových základov politického života. Základom školskej sústavy sa stala jednotnáštátna škola. Školská reforma v roku 1948 ustanovila deväťročnú povinnú školskú dochádzku, v roku 1953 sa skrátila na osem rokov a v roku 1960 zase predĺžila na deväť rokov.

          V závere je ešte potrebné spomenúť, v ktorých častiach mesta sa jednotlivéškoly nachádzali. V stredoveku a aj v období novoveku všeobecne platilo, že školy sa stavali v blízkosti kostolov. Ináč tomu nebolo ani v Spišskej Belej. Katolícka škola sa nachádzala na mieste terajšieho múzea J.M. Petzvala, evanjelická v blízkosti evanjelického kostola. V roku 1875 bola dokončená budova obecnej školy na terajšej Štefánikovej ulici.. Od roku 1929 boli triedy meštianskej školy v budove starej tabakovej továrni. Od októbra 1951 stredná škola bola premenovaná na I. deväťročnúškolu so sídlom na Gottwaldovej ulici (dnes Zimná ulica, budova starej tabakovej továrne) a Národná škola v Spišskej Belej niesla názov II. deväťročná škola a sídlila na Leninovej ulici (dnes Štefánikova ulica). V roku 1953 sa názov oboch škôl zmenil na I. osemročnúškolu na Gottwaldovej ulici a II. osemročnúškolu na Leninovej ulici.

           

           

          Vývoj názvov základného školstva v Spišskej Belej

            

          Od 13.  st. sa datuje existencia školy v Spišskej Belej (vyučovalo sa v katolíckom duchu)

          Katolícke školstvo

          Evanjelické školstvo

          1674 – 1904 – katolícka škola

          1545 – 1702 – Evanjelická škola

           

          1702-1790 – evanjelické deti navštevujú katolícku školu

           

          1790 – 1868 – Evanjelická škola

           

          1868 – 1902 – Obecná škola

          K zoštátneniu katolíckej školy dochádza v roku 1904

          1902 -  1904 -   Štátna ľudová škola v Spišskej Belej

          ( V rokoch 1902 – 1904 bola poštátnená len obecná škola)

          1904 -  1936 -   Štátna ľudová škola v Spišskej Belej

          ( vyučovalo sa v slovenských a nemeckých triedach)

          Štátna ľudová škola

          Meštianska škola

          1936- 1939 – Štátna ľudová škola

          1936–1938 Expozitúra meštianskej školy v Kežmarku

          1939- 1941- Slovenská štátna ľudová škola

          (vyučovalo sa aj v nemeckom jazyku)

          1938- 1939 - Štátna újazdná škola

          (v meštianskej škole v Spišskej Belej sa do roku 1944 vyučovalo aj po nemecky)

          1941- 1942 - Slovenská štátna ľudová škola

          1941 – 1945 - Nemecká štátna ľudová škola

          1939- 1940 - Obvodná štátna meštianska škola

          1942 –1945 Rímskokatolícka štátna ľudová škola (vznikla premenovaním Slovenskej štátnej ľudovej školy)

          1940 – 1945 - Štátna obvodná slovenská meštianska škola

          1940 – 1944 - Štátna obvodná nemecká meštianska škola

          Vývoj škôl po 2. svetovej vojne

          1945 -1948 – Štátna ľudová škola

          1945 – 1948 - Štátna obvodná meštianska škola

          1948 – 1951- Národná škola

          1948 – 1951 Stredná škola v Spišskej Belej

          1951–1953 - II. deväťročná škola (sídlila na Leninovej ulici)

          1951-1953 - I. deväťročná škola (sídlila na Gottwaldovej ulici)

          1953 – II. osemročná stredná škola (na Leninovej ulici)

          1953- 1960 - I. osemročná stredná škola v Spišskej Belej (na Gottwaldovej ulici)

          1960 – 1978 - II. Základná deväťročná škola

          1960 – 1978 - I. Základná deväťročná škola

          1978 – Základná škola, Leninova 19

          1978 – Základná škola, Moskovská 20

          1990 – Základná škola,

          Štefánikova 19

          2001 -  Základná škola, Moskovská 20, Spišská Belá

           

          2008 -  Základná škola J. M. Petzvala,

           Moskovská 20, Spišská Belá

           

          Písomný záznam o existencii školy, ktorá bezprostredne predchádzala ZŠ Štefánikova sa nachádza v Kronike, ktorej vlastníkom je Základná škola na Štefánikovej ulici 19. V nej sa uvádza rok 1870 – ako rok vzniku školy.

          Z historických písomných prameňov sa dozvedáme, že nielen dnes, ale aj v minulosti sa na fungovaní školy podieľali súbežne mesto a štát. Mesto sa staralo o priestorové a materiálno-technické vybavenie. Štát sa staral o učiteľov.

           

           

          Od septembra 2016 čestný názov

          Základná škola Milana Rastislava Štefánika

          Základná škola na Štefánikovej ulici v Spišskej Belej (v belianskom jazyku „stará“ škola) mala tento týždeň hneď niekoľko dôvodov na radosť. Prvým z nich boli veľké oslavy 145. výročia založenia školy, ktoré sa konali 8. júna 2016.

          Oslavy jubilea sa začali v dopoludňajších hodinách, kedy boli v rámci dňa otvorených dverí sprístupnené na škole vybrané vyučovacie hodiny aj pre verejnosť. Rovnako sa dopoludnia konalo v priestoroch školy posedenie pre bývalých učiteľov školy, ktorí si spoločne zaspomínali na staré časy prežité v školskej budove.O 13.00 hod. sa začala oficiálna časť osláv, kedy so svojimi príhovormi predstúpili pred po-zvaných hostí z radov okolitých škôl a firiem, ako aj prítomných pedagógov školy a rodičov žiakov – riaditeľka základnej školy Mgr. Elena Stachová, primátor Spišskej Belej JUDr. Štefan Bieľak, predseda Spoločnosti M. R. Štefánika doc. PaedDr. Jozef Božik PhD. (zároveň primátor mesta Partizánske), PhDr. Ružena Kormošová (predsedníčka Klubu Spoločnosti M. R. Štefánika v Spišskej Novej Vsi a autorka publikácie o Po stopách rodiny M. R. Štefánika na Spiši), astronóm zo Slovenskej akadémie vied RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. (autor publikácie Astronóm Milan Rastislav Štefánik) a bývalý učiteľ základnej školy, milovník histórie, zvlášť osoby M. R. Štefánika a „objaviteľ“ spišskobelianskej busty M. R. Štefánika Mgr. Milan Choma.

          Pri významnej príležitosti jubilea základnej školy nastal pre školu jej ďalší dôležitý medzník a tým je prepožičanie čestného názvu školy na Základná škola Milana Rastislava Štefánika, ktoré schválilo Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR.

          V mene ministra školstva túto listinu riaditeľke školy odovzdal primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak (inak tiež absolvent tejto základnej školy). Tento čestný názov bude základná škola oficiálne používať od 1. septembra 2016.Po odovzdaní tejto listiny nasledovalo slávnostné odhalenie busty Milana Rastislava Štefánika umiestnenej na 1. poschodí budovy školy. S touto bustou sa viaže milá historka plná odvahy a národnej hrdosti. Ako opisuje vo svojich spomienkach bývalý učiteľ školy Milan Choma: „V tmavom kúte na pôjde školy som objavil bustu s hruďou Milana Štefánika. Chcel som zobraťcelý artefakt, ale zo strachu že ma prichytia, som mu odrezal hlavu, zobral ju a ukrýval doma 20 rokov. Po revolúcii som nezištne poskytol bustu múzeu v Košariskách a dal zhotoviťkópie pre ZŠ na Hradnej ulici v Kežmarku (dnes ma škola vo vestibule bronzovú podobu), ZŠ Zálužice – moja rodná obec, primátorovi Michaloviec, Matici slovenskej v Poprade a viacerým súkromným osobám. Tiež si dala túto bustu zhotoviť aj obec Kalinka pri Zvolenskej Slatine. Som rád, že busta sa vrátila aspoň v podobe odliatku aj na svoje pôvodné miesto.“ Ako uviedol primátor mesta Štefan Bieľak, „bol to práve Milan Choma, ktorý mi viackrát už niekoľko rokov pripomínal myšlienku pomenovania tejto školy po Štefánikovi“.

          V marci tohto roka riaditeľka školy Mgr. Elena Stachová predložila mestu ako zriaďovateľovi školy návrh na prepožičanie čestného názvu, v apríli poslanci mestského zastupiteľstva tento návrh schválili a mesto predložili návrh s potrebnými podkladmi na ministerstvo, ktoré začiatkom júna kladne rozhodlo. Nosiť tento názov je pre školu silnou motiváciou, dobrou výzvou, výbornou reklamou, ale aj veľkou zodpovednosťou.

          A tak od 1. septembra 2016 ponesie táto „stará“ škola názov „Základná škola Milana Rastislava Štefánika“.Po slávnostnom odhalení busty M. R. Štefánika sa už kroky prítomných presunuli do mestskej kinosály, kde si pri tejto významnej príležitosti pripravili žiaci všetkých ročníkov tejto základnej školy viac ako hodinový kultúrny program, v ktorom naplno predviedli svoj talent.

          Aj touto cestou odovzdávame poďakovanie všetkým sponzorom, ktorí sa svojim darom pričinili o to, aby sa tento deň mohol niesť v takom slávnostnom duchu.