Národný projekt POP III

Národný projekt POP III

Národný projekt Podpora pomáhajúcich profesií 3 je zameraný na financovanie podporných profesií v školstve, ktorý bude financovaný z nového Programu Slovensko, teda zo zdrojov Európskej únie. Národný projekt pomôže udržať pozície školských podporných tímov, pedagogických asistentov, pomocných vychovávateľov v materských, základných a stredných školách, ako aj školských digitálnych koordinátorov.

Cieľom nového projektu je stabilizovať pozície, ktoré boli doteraz financované cez rôzne projekty zo zdrojov EÚ. Preberajú sa pozície z národných projektov realizovaných v rámci rezortu školstva (projekty POP a POP II), z národného projektu, ktorý v materských školách realizoval Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity (PRIM II), a projekty pomocných vychovávateľov v materských školách a pedagogických asistentov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti SR. Pokračovať bude na školách aj pozícia školského digitálneho koordinátora - úlohou školského digitálneho koordinátora je koordinovať informatizáciu a vzdelávanie prostredníctvom digitálnych technológií s cieľom podporiť transformáciu vzdelávania a školy pre 21. storočie, resp. digitálnu budúcnosť.

Projekt je nastavený na postupné preklápanie pozícií do financovania zo štátneho rozpočtu. V rámci štátneho rozpočtu sa plánuje navyšovanie pozícií od 1.9.2024 (najmä asistentské pozície) a od 1.9.2026 (najmä školské podporné tímy).

Projekt – Podpora pomáhajúcich profesií 3 (POP 3)

Základná škola M. R. Štefánika, Štefánikova 19 v Spišskej Belej začala od septembra 2023 do augusta 2024 realizovať projekt Podpora pomáhajúcich profesií (POP 3) – schválené profesie: jeden školský digitálny koordinátor, jeden špeciálny pedagóg, piati pedagogickí asistenti.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou v rámci Operačného programu Slovensko.

Jeho poskytovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Špecifickým cieľom je zvýšiť inkluzívnosť a rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov.

Cieľom projektu je  zlepšenie študijných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvorenie vhodných podmienok pre vzdelávanie, predchádzanie a zmierňovanie negatívneho vplyvu vývinových porúch či iného znevýhodnenia, ktoré by mohlo mať za následok školskú neúspešnosť žiakov.

Tieto ciele sú naplnené  prostredníctvom práce špeciálneho pedagóga a asistentov učiteľa.

Snahou špeciálneho pedagóga je  adaptovať žiakov do školského prostredia, pomáhať im pri nadväzovaní kontaktov s jeho rovesníkmi, rozvíjať ich sociálne a komunikačné zručnosti a upevňovať stabilitu v emocionálnej oblasti. 

Vo výchovno-vzdelávacom procese je  úlohou spolupracovať s pedagogickými zamestnancami školy, prispôsobiť výchovno-vzdelávací proces  žiaka v súlade s pokynmi učiteľa. Dôležitou súčasťou činnosti je spolupráca s rodinou.

Projekt je tak skvelým príkladom zvyšovania úspechu a zbližovania všetkých detí školy. Výsledkom projektovej činnosti by mal byť sebavedomejší, aktívnejší a motivovanejší žiak.

Asistenti učiteľa uľahčujú adaptáciu žiakov do vyučovacieho procesu, napomáhajú pri prekonávaní bariér, ktoré plynú z ich zdravotného postihnutia, napomáhajú žiakom lepšie pochopiť zadanie úloh, povzbudzujú a motivujú k lepším výsledkom.

Napĺňaním týchto cieľov naša škola výrazným spôsobom svojim žiakom pomáha vytvorením vhodných podmienok pre vyrovnanie znevýhodnených žiakov, zabezpečuje rovnosť príležitostí, pomáha im byť úspešnejšími vo svojej škole, zvládať učivo, aktívne sa podieľať na vyučovacom procese a taktiež im pomáha cítiť sa plnohodnotnou súčasťou triedy i celej školy.

Inkluzívne vzdelávanie v prostredí základnej školy

Pod pojmom model školy rozumieme školu, ktorá  je najčastejšie  zastúpená v našom školskom systéme a má tradičnú  štruktúru. Od tejto modelovej školy  sa potom odvodzujú aplikačné princípy pre rozličné špecifiká škôl, ako napr. základnú  málotriednu školu, základnú školu s materskou alebo bez materskej školy, základnú školu, ktorá má niekoľko tried  jedného  ročníka  a podobne. Z tohto pohľadu, každý  riaditeľ  školy pozná svoje zvláštnosti a prispôsobí si aplikáciu všeobecných cieľov   na svoje podmienky, pri dodržaní princípov a rešpektovaní cieľov inkluzívnej školy.

Princípy  inklúzie, inkluzívnej školy

Inkluzívna škola je škola, ktorá vytvára také podmienky, aby sa každý žiak  v nej mohol  rozvíjať v hlavnom prúde edukácie s rešpektovaním jeho individuálnych zvláštností. Pri integrácii  sa  žiak má  prispôsobiť  škole;  pri inklúzii sa škola viac prispôsobuje  žiakovi, jeho  zvláštnostiam, jeho individualite a kultúre. Cez inklúziu  je možné dosiahnuť pozitívnu integráciu do všeľudskej kultúry definovanej cez Ľudské práva a Práva dieťaťa.

Do inkluzívnej školy chodia spolu všetci žiaci bez ohľadu na ich fyzické, intelektuálne, emocionálne, sociálne, jazykové alebo iné podmienky, bez  rozdielu farby pleti, náboženstva, postihnutia, poruchy, sociálneho  zázemia, nadania, pohlavia.

To v praxi znamená, že inkluzívna škola vytvára podmienky pre edukáciu žiakov aj telesne, zdravotne, zmyslovo postihnutých, pre žiakov nadaných, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre žiakov prisťahovalcov, pre žiakov s problémami  a poruchami správania, pre žiakov s komunikačnými problémami, ale súčasťou inkluzívnej školy sú prirodzene aj žiaci bez problémov, postihnutí, či  iných zvláštností.

I keď inklúzia ako politicko-pedagogický koncept sa  vzťahuje  na všetky  inakosti  žiakov, v našom prípade pozornosť sústreďujeme na najväčšiu skupinu zvláštností žiakov a to žiakov, ktorí pochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít, žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia, žiakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov, ktorí majú problémy s učením.

Intervenčné edukatívne stratégie, postupy

Rozhodujúcimi aktérmi akcelerácie a zmien budú pedagogickí a odborní zamestnanci  školy, ich motivácia a pedagogická odbornosť. Predpokladá  sa ich  vzdelávanie, samoštúdium vzájomná pomoc, suportívne riadenie a tvorivé uplatnenie  pedagogických postupov, metód špecifického charakteru. Teda ich každodenná vysoko odborná, tvorivá práca obohatená  o špecifické zretele k zvláštnostiam  žiakov.

Ďalšími faktormi zmien budú obsahové a metodické špecifiká práce,  ktoré sú obsahom troch základných edukačných programov a to:  štátneho vzdelávacieho programu;  školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. Predpokladá  sa, že za pomoci odborných pracovníkov pedagógovia obohatia edukačné programy vo všetkých troch oblastiach o témy, aktivity, špecifické  pre znevýhodnených žiakov a ktoré sa budú realizovať v celých triedach. Obohatené edukačné programy (štátny, školský, výchovný) majú byť zamerané tak na vzdelávanie žiakov, ako aj na ich  správanie, socializáciu, hygienické návyky a podobne.

Významným intervenčným postupom je realizácia individuálnych vzdelávacích programov (IVP). Každý žiak na základe jeho pedagogickej, špeciálno-pedagogickej   a psychologickej „diagnózy“ by mal mať vypracovaný program akcelerácie, zmien  s čo najpresnejším sledovaním zmien v čase.

Zásadným intervenčným zásahom je realizácia celodenného výchovného systému.  Jeho základným princípom je náročná celodenná edukačná práca,  t. j. od rána do odchodu detí  zo  školy a školského klubu.

Ďalšími pomôckami pre dosiahnutie inklúzie sú didaktické balíčky, t. j. rozličné   didaktické a iné pomôcky, prostriedky, ktoré majú uľahčiť prácu edukátorov implementovať nové postupy a dosiahnuť akceleráciu znevýhodnených žiakov.

Inkluzívny  tím

Je tím odborníkov, ktorí majú nielen priamo pracovať so znevýhodnenými žiakmi, ale úzko konzultovať (denne)  s učiteľkami, prípadne  rodičmi. Tím odborníkov nevyhnutne má mať špeciálneho pedagóga, školského psychológa, sociálneho pedagóga.

Ich náplň práce je vymedzená zákonom, ale v prípade inkluzívnej školy to znamená, že odborní pracovníci budú s jednotlivcami, alebo malými skupinami znevýhodnených žiakov, pracovať individuálne, zároveň budú diagnostikovať zmeny a spolupracovať s učiteľkami, vychovávateľkami a rodičmi. Odborní zamestnanci môžu pôsobiť ako koedukátori na vyučovacích hodinách a pomáhať slabším žiakom v učení sa, v skupinových a projektových aktivitách.

Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie tvoria inkluzívny tím základnej školy a spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.

Neoddeliteľnou súčasťou inkluzívneho tímu sú aj ďalší pedagogickí zamestnanci školy.  Ide o učiteľov na primárnom stupni vzdelávania, vychovávateľov, pedagogických asistentov a riaditeľa príslušnej školy alebo ním povereného zástupcu. Podľa potreby a špecifických podmienok v jednotlivých materských a základných školách budú na spoluprácu prizvaní aj pedagogickí zamestnanci pre nižšie sekundárne vzdelávanie.

Primárnym cieľom vytvorenia inkluzívneho tímu je odstrániť bariéry v prístupe všetkých žiakov ku kvalitnému vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde. Týmito krokmi chceme predísť neopodstatnenému preraďovaniu žiakov do systému špeciálneho školstva  (špeciálna základná škola pre mentálne postihnutých žiakov, špeciálna trieda základnej školy pre mentálne postihnutých). Kvalitným depistážnym vyšetrením v materskej škole a následnou akceleráciou vývinu dieťaťa prostredníctvom stimulačných programov sledujeme bezproblémový prechod detí z materskej  do základnej školy  v oblasti školskej pripravenosti.

Účasťou odborných zamestnancov inkluzívneho tímu predpokladáme skvalitnenie procesu zápisov do základnej školy. Intervencia odborných zamestnancov na primárnom stupni školskej sústavy predpokladá zamedzenie neopodstatneného preraďovania žiakov v rámci rediagnostických vyšetrení žiakov nultých a prvých ročníkov.

Činnosť odborných zamestnancov bude zameraná aj na napĺňanie individuálnych edukačných potrieb žiakov s ťažkosťami v učení, správaní a prevenciu sociálno-patologických javov na primárnom a nižšom sekundárnom stupni školskej sústavy s akcentom na žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít resp. žiakov  so zdravotným postihnutím.

Inkluzívny tím v škole by mal mať prepojenie na externých konzultantov  a kontakty  najmä na sociálnu prácu, políciu – preventistov, na lekárske služby (pedopsychiatria, logopéda, pediatra), mimovládne organizácie, komunitné strediská, zriaďovateľov a pod.

Prečo inklúzia

Čo treba k vytvoreniu inkluzívneho prostredia v škole? Existuje nespočetné množstvo komponentov, ktoré podmieňujú kvalitu takéhoto prostredia. Mohli by sme ich zhrnúť do niekoľkých oblastí:

Inkluzívna kultúra školy. Ide o to, že všetci pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci školy zdieľajú presvedčenie, že škola je inštitúcia, ktorej úlohou je rozvíjať všetkých žiakov, bez ohľadu na ich individuálne predpoklady, sociálny a etnický pôvod, či kultúru, ktorú si so sebou z domu prinášajú. Učitelia považujú odlišnosti medzi žiakmi, ktorí sú im zverení do pedagogickej starostlivosti, nie za prekážku ich profesijného pôsobenia, ale za jeho predpoklad. Ak v škole existujú jedna-dve ukážkové inkluzívne triedy, môžeme to síce považovať za prvý krok k premene školy, ale o skutočnej inklúzii možno hovoriť až vtedy, ak sa žiaci týchto „ukážkových tried“ stretnú s rovnakým prístupom ako vo svojej triede bez ohľadu na to, či sú v telocvični, jedálni, na ihrisku či na chodbe školy.

Pôsobenie inkluzívneho tímu. V tradíciách nášho školstva nie je veľa miesta pre myšlienky inkluzívnej výchovy a vzdelávania.  Je preto prirodzené, že na zavedenie koncepcie inkluzívnej výchovy a vzdelávania je potrebné vytvoriť primerané organizačné podmienky.  V škole, ktorá sa rozhodla ísť cestou inkluzívnej výchovy a vzdelávania vzniká tím pedagogických a nepedagogických pracovníkov – inkluzívny tím, ktorý plánuje organizačné a procesuálne kroky zavádzania princípov inklúzie v škole.   Jeho členmi sú učitelia, vychovávatelia, asistenti učiteľa, výchovný a kariérny poradca, špeciálny pedagóg, školský psychológ, sociálny pedagóg, terénny sociálny pracovník a ďalší odborníci v závislosti od konkrétneho lokálneho prostredia školy. Inkluzívny tím nevytvára len potrebné organizačné podmienky pre inkluzívnu výchovu a vzdelávania v škole, ale na tomto procese sa aktívne podieľa.

Súlad pedagogických a odborných postupov, ktoré sa v škole uplatňujú na základe odporúčaní a názorného príkladu členov inkluzívneho tímu. To znamená, že všetci odborne zainteresovaní zamestnanci školy sú oboznámení s metodikou práce svojich kolegov pedagógov i nepedagógov a svoje odborné pôsobenie realizujú tak, aby ich postupy boli vo vzťahu k postupom kolegov komplementárne, teda aby sa navzájom doplňovali.  Aby sa to mohlo dosiahnuť, konajú sa pravidelné pracovné stretnutia, na ktorých si kolegovia predstavujú navzájom svoje pracovné a pedagogické postupy, hľadajú spoločné a vzájomne sa doplňujúce komponenty, hovoria o problémoch a ich možných riešeniach. Odovzdávajú si skúsenosti „dobrej praxe“ a informácie o svojich žiakoch a ich špecifikách, ktoré je potrebné zohľadňovať. Vzájomné hospitácie sú prirodzenou súčasťou nie len ich autoevalvačnej práce, ale aj ako prostriedok vzájomného zosúlaďovania ich pedagogického a odborného pôsobenia.

Koncepcia výučby ako spôsob uplatňovania princípov inkluzívnej výchovy a vzdelávania v reálnom prostredí školy. Táto oblasť tvorí jadro a dáva zmysel inkluzívnej výchove a vzdelávaniu. Škola môže plniť všetky organizačné ukazovateľa uplatňovania inklúzie v škole. Kým sa ale tieto ukazovatele nepremietnu do procesov, ktoré prebiehajú v školských triedach, nemôžeme hovoriť o dosiahnutí cieľov. Je to oblasť, na ktorej v tomto smere mimoriadne záleží, ale dosiahnuť reálnu zmenu smerom k inklúzii je tu najnáročnejšie. Inkluzívna koncepcia výučby podstatne mení zakorenené tradície frontálneho vyučovania smerom k postupom rešpektujúcim princípy individuálneho prístupu. Keďže ide o jadro problému zavádzanie inkluzívnej výchovy a vzdelávania do škôl, venujem mu osobitnú pozornosť.

Žiak v inkluzívnej triede

Ako sme už zdôraznili, inklúzia nie je stav, ale proces. V tomto procese má ústrednú funkciu uvažovanie učiteľa. Tradične sa úvahy učiteľa o procese výučby sústreďujú hlavne na to, ako „odovzdá“ nové učivo. V inkluzívnej škole sa úvahy učitelia točia hlavne okolo problému, ako vyhovieť rozvojovým potrebám svojich žiakov. Čo sú to rozvojové potreby žiakov?

Tradičný učiteľ v tradičnej triede ak uvažuje o spôsobe vedenia procesu výučby, myslí hlavne na to, ako žiakom zaujímavým spôsobom sprostredkovať obsah učiva.  V inkluzívnej triede však ide o niečo viac. Učiteľ tu neuvažuje iba o tom, ako on sprostredkuje dané obsahy učiva, ale aj, a hlavne, o tom, na akej úrovni si ich žiaci osvoja tak, aby to čo najviac prispelo k ich osobnostnému rozvoju. V záujme toho volí také stratégie výučby, ktoré berú do úvahy skutočnosť, že každý žiak má svoje individuálne špecifické spôsoby ako si obsah učiva osvojuje a na druhej strane i fakt, že pre rozmanitých žiakov je potrebné voliť aj rozmanité obsahy učiva. Ak ide o triedu, v ktorej sú rómski žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, tak ich učiteľ vo svojich úvahách o spôsobe vedenia procesu výučby vníma v dvoch úrovniach:

Princípy inkluzívnej výchovy a vzdelávania

Podstata inkluzívnej triedy je v prístupe učiteľa k svojim žiakom. Tento prístup je založený na jeho presvedčení, že každý žiak by si mal odniesť čo najväčší osobný úžitok zo vzdelávacieho procesu v škole. Preto sa sústavne zamýšľa nad tým, čo pre každého jeho žiaka tento osobný úžitok konkrétne znamená ako aj nad tým, čo môže byť prekážkou k dosiahnutiu tohto cieľa. Na základe svojich zistení potom organizuje vzdelávací proces tak, aby každému žiakovi vytvoril diferencované podmienky, ktoré zohľadňujú jeho individuálny profil vo vzťahu k učeniu sa ako aj socio-kultúrne faktory, ktoré formovali a formujú jeho osobnosť v domácom prostredí. Ak by učiteľ zohľadňoval iba  individuálny profil svojich žiakov vo vzťahu k učeniu sa, hovoríme o individuálnom prístupe.

Inkluzívna výchova a vzdelávanie znamená pomáhať každému jednotlivcovi hľadať individuálne spôsoby, ako budovať svoj vzťah k sebe, k iným ľuďom a k okolitému svetu

Čo očakáva učiteľ od svojich žiakov a k čomu vytvára učebné príležitosti – čo žiak „musí“:

Učí sa sústrediť svoju pozornosť na toho kto hovorí. Je empatický, zamýšľa sa nad     práve počutým, učí sa zaujímať vlastný postoj v komunikácii.

Učí sa zrozumiteľne, zreteľne a jasne vyjadrovať svoje myšlienky a postoje. Vnímavo a vhodne reaguje na podnety, iniciatívne komunikuje svoje návrhy na možné postupy pri riešení problémov, Učí sa nadväzovať pozitívne sociálne a emocionálne väzby so spolužiakmi aktívnym zapájaním sa do komunikačných interakcií.

Je vnímavý k sebe a svojmu okoliu. Využíva rozmanité prostriedky a techniky ako nástroj zachytávania svojich dojmov, myšlienok a názorov aby ich takto sprostredkoval pre seba i ostatným.

Učí sa, že pri vlastnom rozhodovaní má brať do úvahy názory iných. Je ochotný pomáhať a pomoc prijímať. Má okruh spolužiakov, ktorým dôveruje, prejavuje aktívny záujem o druhých. Učí sa vyjadriť ocenenie iným a kooperovať.

Učí sa myslieť „dopredu“. Plánuje svoje činnosti, vie účelne organizovať svoj čas. Učí sa preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Premýšľa o tom, ako pristupuje k riešeniu úloh. Hľadá podstatu vecí v nich skrytých, aktívne konštruuje svoje poznanie spájaním nových poznatkov s už osvojenými. Uvažuje o veciach a javoch vo svojom okolí, „filozofuje“.

Učí sa vytvárať alternatívne riešenia úloh.  Učí sa posudzovať veci z rôznych hľadísk, experimentuje, nebojí sa riskovať pri skúšaní nových postupov a činností. Učí sa vnímať problémy ako šance naučiť sa niečomu novému.

Viac informácii na:

https://nivam.sk/np-pop3/

https://www.minedu.sk/zverejnili-sme-vyzvu-na-zapojenie-sa-do-narodneho-projektu-podpora-pomahajucich-profesii-3/

https://www.minedu.sk/skolsky-digitalny-koordinator-v-np-edit/