Vstup do školy je pre dieťa novou vývinovou úlohou, môžeme ho považovať za rozhodujúcu životnú zmenu. Jeho život sa radikálne zmení od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byt pevne organizovaný a jednotlivé činnosti majú pravidelný a viazaný rytmus. Preto je veľmi dôležité tento krok správne načasovať a mať na zreteli, že predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa.

Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole. Školskú zrelosť teda nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byt vždy určujúci. Niektoré deti sú vyspelé skôr, iné neskôr.

 

Kritériá a znaky školskej zrelosti

• VEK

 V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. V prípade odkladu školskej dochádzky o tento môže požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov (čo je optimálne). Pri žiadosti o predčasné zaškolenie (ak je dieťa narodené po 1. septembri a do konca kalendárneho roka) je povinné psychologické vyšetrenie dieťaťa.

 

• TELESNÝ A ZDRAVOTNÝ STAV

Aspekty telesného vývinu posudzuje lekár – pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy  („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.

Dieťa zrelé na vstup do školy:

• • Vie si zapnúť zips, gombičky, zašnurovať topánky, vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC
  • Má šikovné prsty, vie strihať nožnicami, šiť tupou ihlou, navliekať koráliky a ovláda ďalšie činnosti, pri ktorých sa vyžaduje manuálna zručnosť
  • Vie chytiť a hodiť veľkú loptu
  • Udrží dobre rovnováhu pri chodení po múre
  • Vie poskakovať
  • Vie skákať na jednej nohe
  • Nie je bezdôvodne nepokojné alebo apatické
  • Dosiahne ponad hlavu pravé ucho ľavou rukou a opačne

 

•  PSYCHICKÁ ZRELOSŤ

Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti (tzv. prestimulovanosť dieťaťa). Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.

Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto oblastiach:

• V n í m a n i e
  • dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
  • pozná farby a vie ich pomenovať
  • pozná tvary a vie ich pomenovať
  • vie rozlíšiť rovnaké a podobné, zrkadlovo obrátené tvary
  • vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vie menovať slová, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku
  • dokáže rozlíšiť rovnaké a rôzne slabiky, napríklad truf - traf, nyvl – nydl, a slová koza – koža, zbraň – z brán, sedí – cedí...
  • vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete, ako sa to robí

• G r a f o m o t o r i k a
  • kresba už vernejšie odráža skutočnosť
  • dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
  • vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
  • úchop ceruzky je správny
  • pri kreslení má voľné kĺby ruky, ktorou kreslí, rameno, lakeť, zápästie
  • pri kreslení preferuje jednu ruku
  • vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené
  • vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary

• R o z u m o v é   p o z n á v a n i e
  • dieťa sa začína opierať o analytické myslenie
  • lepšie postihuje podobnosti a rozdiely
  • začína chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok
  • vie svoje meno a priezvisko, adresu, pozná farby a vie ich pomenovať, rozlišuje základné tvary, veľkosti, rozmery
  • ovláda detské riekanky a piesne
  • vie, kedy je dnes, včera, zajtra, pozná ročné obdobia
  • dosahuje určitú úroveň matematických predstáv (rozoznávanie množstva, veľkosti, poradia, spočítavanie predmetov do "päť")
  • vie sa orientovať v priestore, vie, kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo", "pred", "za", "pod", "vedľa"...
  • pozná rozdielnosť slov, napr.: vysoký - nízky, veľa - málo, všetko - nič, rýchlo - rýchlejšie - najrýchlejšie, napravo - naľavo, vpredu - vzadu
  • ukáže na sebe, ktorá je jeho pravá ruka či ľavá ruka

• V ý v i n   r e č i
  • zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky
  • jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy)
  • vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
  • vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu
  • má bohatšiu slovnú zásobu
  • vyjadruje sa v rozvinutých 5 - 6 slovných vetách
  • pýta sa na neznáme slová
  • vie porozprávať obsah rozprávky, alebo čo robilo cez deň
  • nehovorí maznavo, nezajakáva sa

• P r a c o v n á   v y s p e l o s ť
  • dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti
  • zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam
  • má primerané psychomotorické tempo
  • vie sa samostatne obliecť a obuť
  • vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
  • vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC

• P o z o r n o s ť   a   p a m ä ť
  • dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút a nedá sa vyrušiť
  • vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, „rozmyslí si“, čo povie či urobí
  • dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju

 

 

 

 

•  EMOCIONÁLNA A SOCIÁLNA ZRELOSŤ

 

Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byt odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby – učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa v tomto veku by nemalo byť medzi deťmi bojazlivé a plačlivé ani agresívne, spory s deťmi by už malo vedieť riešiť väčšinou bez bitky, hádky a vzdorovitosti.

Zrelé dieťa:

• • Je obľúbené, nemá agresívne či trpiteľské postoje, keď sa stretáva s ťažkosťami, ostatné deti ho prijímajú
  • Má schopnosť podeliť sa s ostatnými
  • Je ochotné doma pomáhať a plniť jednoduché úlohy
  • Je spokojné, ak sa hrá v malej skupine kamarátov
  • Vie sa postarať o svoje osobné potreby, vie si umyť a utrieť ruky
  • Ak mu ponúknete novú činnosť, je ochotné sa pridať
  • Ak dostane pokyny, je ochotné ich akceptovať

 

 

Index školskej zrelosti - nezrelosti
(orientačné posúdenie školskej zrelosti dieťaťa pre rodiča)

        
Sčítajte plusy a mínusy. Ak je výsledkom plus príliš nízke (maximum je  + 103 bodov) alebo nízke, zrelosť je otázna až nedostatočná. Je treba hľadať pomoc.

 

Kedy uvažovať o vyšetrení školskej pripravenosti ?

Vtedy, keď dieťa:

• je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti, dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi;

• nerado kreslí, nedrží správne ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej  ruke, nie je dosť zručné;

• má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč, ak je bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom; 

• je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú veľké zmeny (napr. rodičia sa rozvádzajú), alebo akútne neistoty;

• trpí na opakované a časté choroby (napr. opakované zápaly horných dýchacích ciest, záchvatové ochorenia a pod.);

• nie je samostatné v sebaobsluhe;

• nechodilo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude ťažko zvykať na systém povinností, na kolektív detí a na požiadavky učiteľa.

 

Prejavy nezrelosti

Medzi jednotlivými kritériami školskej zrelosti sa často vyskytujú aj veľké rozpory a protiklady. Môže ísť o disproporcie medzi telesnou a psychickou stránkou, ale aj disproporcie v samotnej telesnej, psychickej alebo sociálnej oblasti. Preto je dôležité posudzovať školskú zrelosť dieťaťa komplexne.

Všeobecne príčiny školskej nezrelosti môžeme rozdeliť do týchto kategórii:

• nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave
• nerovnomerný vývin, oslabenie čiastkových schopností a funkcií
• nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa
• nezrelosť v citovej a sociálnej oblasti

 

Konkrétne sa za nezrelé považuje dieťa, ktoré:

• je veľmi živé, hravé a nevydrží dlhšie pri jednej činnosti,
• naopak, je veľmi utlmené, nemá záujem o žiadnu aktivitu,
• nerado kreslí, nedrží dobre ceruzku, alebo ju strieda z pravej do ľavej ruky,
• má ťažkosti s výslovnosťou, má málo vyvinutú reč,
• nedokáže sa sústrediť, prebieha od jednej činnosti k druhej,
• je nadmerne bojazlivé, zakríknuté, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí plače,
• nevie sa podriadiť autorite, je vzdorovité, agresívne voči učiteľkám či deťom,
• väčší predpoklad nezrelosti dieťaťa je tiež vtedy ak nechodilo do materskej školy.