21.2 bol vyhlásený Generálnou konferenciou Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (november 1999). Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii vyzvalo členské štáty „podporovať zachovanie a ochranu všetkých jazykov používaných národmi sveta”.
Aby si aj žiaci 2.A triedy pripomenuli tento deň , triedna učiteľka pripravila pre nich kvíz o slovenčine. Žiaci boli rozdelení do troch skupín. Každá skupina riešila úlohy z jazyka slovenského: doplňovačku, tajničku, tvorba krátkej básničky, dopĺňanie prísloví. Žiaci pracovali s elánom a všetky úlohy vyriešili správne.
„Materinský jazyk je unikátny v tom, že každému novorodencovi sa ním od narodenia vtláča pečať zaisťujúca osobitné videnie vecí. To sa v človeku nemení ani po tom, ako sa naučí ďalšie cudzie jazyky.“ (KofiAnnan, bývalý tajomník OSN)
Do tejto aktivity sa zapojili aj žiaci 1.B triedy. Najprv sme sa rozprávali o materinskej reči a materinskom jazyku, kto nás učí prvé slová, vety. Sú to naši rodičia a učitelia. V rámci tejto aktivity si žiaci prvýkrát vyskúšali vytvoriť svoju rozprávku podľa obrázkov. Tvorili vety, písali ich a rozprávku si potom prečítali. Rozprávka o snežienke, ktorú si sami vytvorili sa im veľmi páčila. Rozprávky rozvíjajú slovnú zásobu, rozvíjajú fantáziu, myslenie, obohacujú nás. Učia žiakov pozorne počúvať a rozvíjajú čítanie s porozumením. A to bolo cieľom aj našej aktivity.
21. február sme oslávili Medzinárodný deň materinského jazyka aj my, trieda 4. B.
Na začiatok sme boli oboznámení s tým, čo je to vlastne za deň, prečo sa oslavuje a kde všade sa oslavuje.
Uvedomili sme si, že materinský jazyk bol vlastne prvý jazyk, ktorý sme počuli od svojej mamičky a prvý jazyk, ktorým sme sa naučili rozprávať.
Prezerali a čítali sme si rôzne slovníky a knihy, ktoré obsahujú množstvo slov, obrázkov a textov o histórií nášho krásneho Slovenska a materinského jazyka. Následne sme dostali od ,,pána Štúra“ krátky testík s názvom: ,,Viem rozprávať spisovne?“ Prišli sme na to, že náš materinský jazyk nie je jednoduchý.
Následne sme boli rozdelení do piatich skupín a zahrali sme si kvíz. Boli v ňom otázky, týkajúce sa týchto okruhov: Podstatné mená, Prídavné mená, Zámená, Číslovky, Slovesá a Pojmy z literatúry. Veľmi sme sa snažili, byť čo najlepší, no niektoré otázky nás prekvapili. Aj keď sme si niečím neboli istí alebo sme niečo nevedeli, tak sme si to aspoň pripomenuli a poriadne zapamätali. No víťazom sa mohla stať len jedna skupina, ktorá úspešne zvládla kvíz s najvyšším počtom bodov.
Cieľom aktivít bolo rozvíjanie slovnej zásoby, rozvíjanie čítania s porozumením a pripomenutie si významného dňa.
Každý jazyk má svoju históriu. Aj náš materinský jazyk prešiel vývinom, mnohí ľudia museli bojovať za náš materinský jazyk. A práve v tento deň sme sa so žiakmi 4.A triedy rozprávali o histórii nášho jazyka, o nárečiach na Slovensku, o spisovnej slovenčine.
Žiaci sa dozvedeli, čo sú nárečia, kto sú nositeľmi nárečí, ako sa dedia. Ďalej sa dozvedeli krátku históriu vývinu našej spisovnej slovenčiny, dozvedeli sa, že podkladom pre vznik spisovného jazyka boli práve nárečia.
A tak nám spestrili hodinu čítania mamka a stará mamka našej žiačky rozprávaním o svojom živote v goralskom a šarišskom nárečí. Na záver nám Tomáško odrecitoval báseň v goralskom nárečí.
Ako žiaci hodnotili tento deň?
„Bola to krásna hodina. Naučil som sa nové slová, ale neviem ich napísať.“
„Páčilo sa mi, že sme sa ponorili do starých čias. Páčil sa mi kroj, ktorý mala spolužiačka na sebe, v ktorom chodila jej babka do školy.“
„Veľmi sa mi hodina páčila. Páčilo sa mi, že som mohla byť v babkinom kroji. Síce, som si nezapamätala názvy jeho častí, ale bol veľmi pekný. A dozvedela som sa o babke a mamke to, čo som ešte nevedela.“
„Veľmi sa mi hodina páčila. Niečo som rozumela, niečo nie. Ďakujeme.“
Pani učiteľka Monika Gurková
